Pomodlime sa:
Kríž Tvoj, Pane, posilňuje,
ku nádejam povzbudzuje,
on je Ducha veľkou mocou,
žiari sveta temnou nocou. Amen.
Slovo Božie je napísané v Evanjeliu podľa Lukáša 23, 46 takto: „Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal.“ Amen.
Milí bratia a sestry,
všetci raz vyslovíme posledné slová. Pre našich blízkych budú poslednou spomienkou, ktorá sa bude spájať s našim životom na zemi. Ony môžu byť bezvýznamné i s hlbokým posolstvom. Posledné slová môžu byť zdrojom obdivu i pohoršenia. Vo väčšine prípadov však odhalia veľa o osobe, ktorá ich vysloví.
Pozrime sa na niektoré z nich:
„Som už znudený z toho všetkého.“ Tieto slová povedal britský premiér Winston Churchill pred svojou smrťou. Zomrel v roku 1965 ako deväťdesiatročný. Zdá sa, že mal plné zuby života.
Ludwig Van Beethoven, ktorého hudobné diela oslovujú ľudí aj po stáročiach, pri svojom zomieraní len nevrlo skonštatoval: „Tak mi zatlieskajte, priatelia. Komédia sa skončila.“ Tiež odchádzal znechutený z celého prežitého života.
Vynálezca Thomas Edison strávil posledné dni života v kóme. V jeden deň sa z nej na chvíľu prebral, usmial sa a povedal: „Ani netušíte, ako je tam nádherne.“
Významný americký spisovateľ Edgar Allan Poe vyriekol tieto posledné slová: „Bože, pomôž mojej úbohej duši.“ Básnik si zrejme uvedomoval svoju zúfalú biedu spôsobenú užívaním alkoholu a omamných látok.
Nakoniec, Dr. Martin Luther vyslovil trikrát tesne pred svojou smrťou: Otče, do Tvojich rúk oddávam svojho ducha – Ty si ma vykúpil, verný Bože!
Rovnako Pán Ježiš citoval slová 31. Žalmu. Je to Dávidov žalm, ktorý hovorí o Bohu ako o skale, pevnosti a útočisku. Autor v ňom prosí Hospodina, aby konal spravodlivo a zachránil, vyslobodil svojho verného služobníka, ktorý sa nachádza v nebezpečenstve života. Žalm sa končí povzbudením pre všetkých veriacich, aby boli silní a dôverovali Hospodinovi. On je totiž Bohom, ktorý chráni, pomáha a zachováva verných.
Čo prezrádzajú Kristove posledné slová na kríži o samotnom Ježišovi? Aké sú to slová?
1. Slovo blízkeho vzťahu
V prvom rade ide o slovo blízkeho vzťahu. Ježišove oslovenie „Otče“ (gr. πάτερ) poukazuje na úzky, rodinný vzťah s Bohom ako Otcom.
Už pri Ježišovom narodení zvestoval anjel Márii: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to, čo svätého narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží.“ (L 1, 35) Takisto Ježiš vyznal o Bohu, že je Jeho Otec, keď Ho Mária s Jozefom hľadali v Jeruzaleme. Vtedy im Ježiš povedal: Čože ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? (L 2, 49) Pri krste sa Boh priznal ku Ježišovi ako k svojmu Synovi slovami: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo.“ (Mk 1, 11) Počas života sa Ježiš modlil za svojich učeníkov oslovujúc Boha: Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal...“ ( J 17, 24) V Getsemanskej záhrade sa Ježiš takto modlil: Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa.“ (Mt 26, 42). Rovnako na kríži z Ježišových úst zaznelo: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ (L 23, 34)
Ježiš po celý čas poznal a prežíval úžasnú pravdu, že Boh je Jeho milujúcim Otcom a On je Jeho Synom. K takémuto vzťahu Pán Ježiš vyzýva aj nás, bratia a sestry. Ak v Neho uveríme, Boh sa stáva našim Otcom a my Jeho deťmi. Stále bude pre nás všemohúcim Bohom, Stvoriteľom, zároveň však nebeským Otcom, ktorého môžeme oslovovať: „Otče náš, ktorý si v nebesiach...“ (L 11, 2)
2. Slová dôvery a odovzdanosti
Po druhé, ide o slová dôvery a odovzdanosti. Ježiš sa zveruje do rúk svojho Otca. V Žalme 31, 5 sa nachádza hebrejské slovo pāqad (heb. דאַפְקִ֪י),ktoré znamená „zveriť, odovzdať.“ K nemu zodpovedajúce grécke slovo je paratithēmi (gr. παρατίθημι), čo znamená „odovzdať, zveriť niekomu do starostlivosti a ochrany niekoho.“ Pán Ježiš odovzdáva svojho ducha (gr. πνεύμα) do Božích rúk.
Vzhľadom na Ježišovu celoživotnú dôveru vo vzťahu k Otcovi nie je prekvapením, že na konci svojho pozemského života, odovzdáva svojho ducha do Božích rúk. Mnohí by však mohli namietať, že predsa len ide o prekvapujúcu skutočnosť. Nakoľko Ježiš prežil počas života mnoho sklamaní, útokov, bolestí zo strany nepriateľov a dokonca samotu a opustenosť zo strany Boha. (Mt 27, 46) Napriek tomu tu vidíme mimoriadny akt viery, súčasťou ktorého je dôvera a odovzdanosť do Božích rúk.
Bratia a sestry, sme povolaní napodobňovať Ježišovu vieru. Odovzdať naše životy do Božích rúk - nielen v posledných chvíľach nášho života, ale už teraz. Nikdy totiž nevieme, kedy nastane čas našich posledných slov.
Ježiš vyslovil slová: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha“ s vyrovnanosťou a pokojom, pretože poznal svojho Otca a dôveroval Mu. Ako verný Žid sa slová 31. Žalmu modlil po celý život. Teraz na konci svojho pozemského života ich vyslovil poslednýkrát s odovzdanosťou do Božích rúk a s vierou, že Hospodin zachráni, vykúpi a zachová svojich verných. Kiež aj my, bratia a sestry, poznáme Boha ako nášho Otca, do rúk ktorého dokážeme v živote i v umieraní s dôverou porúčať nášho ducha. Amen.
Pomodlime sa:
Pane Ježiši, na Teba dnes v duchu hľadíme, na Tvoje utrpenie, na nevinnú smrť na kríži. Chválime Ťa za Tvoju predivnú lásku a milosť voči nám, lebo Ty si vzal na seba naše viny. Ty si nás vykúpil svojou predrahou a svätou krvou. Ďakujeme Ti za Tvoju obeť, ktorú si priniesol, aby sme dosiahli zmierenie s Bohom. Prosíme, buď našim Spasiteľom a Pánom. Nech sa vo viere v Teba staneme Božími deťmi, ktoré s úprimnosťou v srdci vyznávajú, že Boh je našim Otcom. Pomôž nám každodenne odovzdávať naše životy do Božích rúk; do rúk, ktoré sú starostlivé, vyslobodzujúce a zachraňujúce. Amen.
- s použitím viacerých zdrojov