Pomodlime sa:
Pane, prosíme Ťa deň po dni,
my služobníci nehodní,
skloň sa vo svojej milosti,
zhoj srdca nášho bolesti. Amen.
Slovo Božie je napísané v Zjavení Jána 22: 21 takto: Milosť Pána Ježiša Krista so všetkými svätými. Amen.
Milí bratia a sestry,
témou dnešnej nedele je Nezaslúžená milosť. Slovo MILOSŤ má viac významov. Ono znamená priazeň, súcit i zľutovanie. Milosť je Boží dar, ktorý si nemôžeme zaslúžiť. Pán Boh nám ho dáva zadarmo. Kto prijíma Božiu milosť, cíti oslobodenie od svojich hriechov, prestúpení. Kto bol naplnený Božou milosťou, túži ju odovzdávať aj ostatným. Vie totiž, aké zotročujúce je žiť bez nej.
Bratia a sestry, dnešný biblický verš znie: Milosť Pána Ježiša Krista so všetkými svätými. V inom (ekumenickom) preklade čítame: Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými. Kiež by bola milosť Pána Ježiša so všetkými nami, v nás a uprostred nás! Kde inde totiž, ak nie práve v cirkvi ako v spoločenstve veriacich má byť milosť? Kto iný, než kresťanská cirkev, by mal byť nositeľom milosti? Jeden známy spisovateľ raz povedal: Svet dokáže urobiť skoro všetko rovnako dobre, alebo ešte lepšie než cirkev. Nepotrebujem byť kresťanom, aby som mohol stavať domy, sýtiť hladných a liečiť chorých. Je iba jedna vec, ktorú svet nedokáže: nevie ponúknuť milosť.
Milí bratia a sestry, úlohou cirkvi je poskytnúť ľuďom milosť. Kde inde môže svet nájsť milosť, ak nie práve v spoločenstve veriacich ľudí? Ľudia hladujú po milosti. Veriaci, neveriaci – všetci potrebujeme Božiu milosť.
Nedávno som čítala príbeh o prostitútke, ktorá hľadala milosť a odpustenie. Ani pri najväčšej snahe si však nevedela predstaviť, že by tieto dary mohla získať práve v cirkvi. Autor knihy, v ktorej bol uverejnený príbeh, sa teda pýtal a zároveň konštatoval: Veď predsa Pán Ježiš priťahoval ženy podobné tejto prostitútke. Čím horšie sa človek cítil, tým viac hľadal útočisko u Ježiša. Stratila cirkev tento dar? Práve cirkev je poverená k zvestovaniu evanjelia Božej milosti, ale práve v cirkvi nachádzam jej nedostatok.
Bratia a sestry, žijeme v rôznych spoločenstvách ľudí, ktorí sú sužovaní pocitmi viny z vykonaných prestúpení. Spomienkami na potrat, obviňovaním z rozvodu, z nežiaduceho tehotenstva, z rôznych závislostí a podobne. Títo ľudia nehľadajú nič iné len milosť. Dostávajú ju medzi kresťanmi? Alebo naopak pociťujú z našej strany a zo strany cirkvi len opovrhnutie, hanbu, či odsúdenie?
Milí bratia a sestry, s milosťou sú neodmysliteľne spojené pokánie a odpustenie.
Vstupnou bránou k milosti je v práve pokánie. Známy teológ C. S. Lewis povedal: ...pokánie nie je niečo, čo by Boh od nás nejako despoticky vyžadoval. Je to proste popis návratu.
Krásnym potvrdením týchto slov je konanie mladšieho syna z podobenstva o stratenom synovi (L 15: 11- 32), ktorý sa vrátil k svojho otcovi so slovami: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojim synom. Z úst márnotratného syna vyšli slová úprimného vyznania svojho zlyhania. Po týchto slovách sa otec zľutoval a dal priniesť pre svojho syna najkrajšie rúcho, prsteň i obuv. Následne dal zabiť vykŕmené teľa a pripravil hostinu. Jeho stratený syn sa totiž našiel a znovu ožil oslobodený od svojich priestupkov. V otcovej láske, milosti a odpustení našiel prijatie a radosť. Naopak starší brat bol nahnevaný. Otcove konanie totiž považoval za nespravodlivé.
Bratia a sestry, rovnako ako milosť, tak aj odpustenie, ktoré je jeho súčasťou, sa nám niekedy môžu zdať nespravodlivé a bolestné. (Jozef a jeho bratia – 1M 37) Avšak jedine odpustenie môže zastaviť kolotoč bolesti, obviňovania, odplaty a zlomiť nemilosť. Odpustenie umožňuje nový začiatok, pretože nás vyslobodzuje zo zovretia vlastného hnevu a nenávisti. Odpustením si uvedomujeme, že sa až tak veľmi neodlišujeme od ostatných ľudí. Sme na tej istej lodi. Všetci totiž hrešíme. Všetci potrebujeme Božie odpustenie a Jeho milosť.
Pán Ježiš nikdy neschvaľoval zlo, ale vždy bol pripravený odpúšťať. Máme nenávidieť hriech, nie hriešnika. Toho máme milovať. Colníci, prostitútky, rímski vojaci, malomocní – Ježiš bol ich priateľom. Videl v nich ľudskú bytosť, ktorú Jeho Otec miluje, a nad ktorou smúti, lebo sa porušila. Videl dotyčného človeka tak, ako ho Pán Boh pôvodne stvoril, akého ho chcel mať. Pán Ježiš nestotožňoval človeka s jeho hriechom, ale vnímal tento hriech ako niečo cudzie, čo k človeku nepatrí, čo ho spútalo, a od čoho má byť oslobodený.
Milí bratia a sestry, v súvise s milosťou je dôležité hovoriť aj o jej zneužívaní. Mnohí ľudia sa totiž nazdávajú, že čím viac budú hrešiť, tým väčší priestor poskytnú milosti, aby sa pri nich rozšírila. Otázku LACNEJ MILOSTI rieši apoštol Pavol v liste Rímskym v 6. kapitole, kde jednoznačne hovorí: Máme zotrvať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť: Vôbec nie!
Pre lepšie pochopenie tejto skutočnosti uvediem príklad: Viedol by ženích počas svadobnej noci so svojou nevestou takúto konverzáciu? Miláčik, mám ťa veľmi rád a túžim s tebou stráviť zvyšok svojho života. Potrebujem si však ujasniť pár drobností. Keď sme teraz už svoji, do akej miery sa môžem zaplietať s inými ženami? Môžem s nimi spávať? Milovať sa s nimi? Nebude ti niekedy vadiť nejaký ten románik, však? Viem, že ťa to možno zraní, ale len si predstav, koľko možností k odpúšťaniu ti moja nevera poskytne!
Bratia a sestry, pravdou je, že takýto človek nemá o láske ani len „šajn“. Podobne je to aj s milosťou a s láskou k Bohu. Ak máme Pána Boha radi, nebudeme Ho podvádzať v domnelí, že nám to aj tak raz odpustí a zmiluje sa nad nami. Nemýľme sa teda, Pán Boh sa nedá našim konaním oklamávať a zneužívať.
Milí bratia a sestry, dnešná nedeľa nás vedie k poznaniu, že Božia milosť je nám daná zadarmo bez akýchkoľvek našich zásluh. Cesta k nej vedie cez úprimné pokánie, po ktorom prichádza Božie odpustenie. Rovnako ako my aj naše okolie, tento svet potrebuje počuť a prijať dobrú správu o Božej milosti. Preto nech nie je milosť v našich životoch a v kresťanskej cirkvi len príležitostným činom, ale trvalým postojom, ktorý priťahuje ľudí do našich spoločenstiev. Nech teda milosť Pána Ježiša Krista je so všetkými nami. Amen.
Pomodlime sa: Nebeský Bože, ďakujeme Ti za dar milosti. Ďakujeme Ti, že môžeme pred Teba predstupovať takí, akí sme. Chválime Ťa, že nás prijímaš napriek našej nedokonalosti a hriešnosti. Prosíme, zmiluj sa nad nami. Odpusť nám všetky naše viny. Odpusť nám, keď sme rýchli k opovrhovaniu, k súdeniu druhých a pomalí k zvestovaniu Tvojej milosti. Napĺňaj nás láskou a otvoreným náručím vo vzťahu k tým, ktorí sa stratili, aby sa s Tvojou pomocou opäť našli a ožili. Amen.
ThDr. Janka Miháliková, zborová farárka v Rimavskom Brezove
- s použitím viacerých zdrojov